IKONY ANJELOV

Hoci podľa Sväté­ho písma sú anjeli mocné a nádherné bytosti rozochvie­vajúce ľudské srd­ce a zjavujúce prí­tomnosť Boha, zmienky o nich dnes predsa len často vyvolávajú mnohé námietky a mylné predstavy. Kresťanská ľudová zbožnosť, ale často i umelecká tvorba z nich urobila nasladlé, bacuľaté fi­gúrky pre príleži­tostný vianočný trh. Azda žiadna postava svätého nebola tak zdeho-nestovaná ako prá­ve postava anjela. Nemôžeme sa pre­to ani čudovať, že dnešní veriaci,

ktorí svoju vieru berú vážne, si len ťažko nachádzajú cestu úprimného vzťahu ku svojim anjelom. Ak chceme vnímať rea­litu našich anjelov o trochu vážnejšie, mali by sme sa zbaviť všetkých dojem­ných obrázkov a neobmedzovať senti­mentálne tento vzťah len na deti. Najdôležitejšou charakteristikou anjelov nie je ich krása ani moc nad našimi ži­votmi, ale ich poslanie v našom záujme. Vedie ich k tomu nevyčerpateľná láska k Bohu a túžba vidieť Božiu vôľu naplne­nú v nás skrze Ježiša Krista. Na základe biblického svedectva sa postupne vy­kryštalizovalo presvedčenie, že Boh určil každému veriacemu, ba aj každému človeku osobitného anjela strážneho. Táto ochrana sa u človeka začína azda už od počatia, pretože Ježiš povedal: „Hľaď­te, aby ste neopovrhli niktorým z týchto

maličkých! Lebo vám hovo­rím, že ich anjeli v nebesiach ustavične hladia na tvár môjho Otca, ktorý je v ne­besiach." (Mt 18,10) Jedno z prvých svedectiev o úcte k anjelovi strážnemu sa nám zachovalo od sv. Bazila: „Pri každom veria­com stojí anjel, ktorý ho vedie životom ako vychová­vateľ a pastier." V podobenstve o dobrom pastierovi a zablúdenej ovci Cirkev vždy videla Krista a Adama zastupujúceho zblúdila ľudské pokolenie. Známy ruský ikonopisec a mních Grigorij Krug vidí v tomto podobenstve nielen spásu človeka ako takého, ale aj jeho návrat do košiara k ovciam, ktoré nezablúdili - návrat do anjelského sve­ta. Pripomína, že večné adorovanie Boha je neod­mysliteľne spojené so zjed­notením sa ľudského rodu so svetom anjelským. Čistí duchovia, stojaci usta­vične pri Božom tróne, ochotní vyplniť Božiu vôľu sa tak rýchlo stali ideálom mníchov, ktorí usilovali o nepretržitú modlitbu. Na kresťanskom Východe do­dnes volajú rehoľný stav „anjelským životom", t.j. životom tých, ktorí sa usi­lujú žiť podľa ducha a nie podľa tela.

Podľa Origena sa anjel strážny pripája ku každej našej modlitbe. Učí nás, že toto stretnutie s Bohom sa má stať trvalým a základ­ným postojom človeka. Boh

dáva človeku v anjelovi priateľa, ktorý chráni jeho bytie, ktoré spočíva vo vzťa­hu k Bohu, jeho pravdu, ktorá nezna­mená nič iného než byť takým, akým ho chcel Boh mať. Odkrýva sa nám tu veľ­kosť Božej lásky k človeku, ktorého nene­cháva na ceste života samého a bez pomo­ci. Boh nás skrze svojich anjelov neustále ubezpečuje o svojej vernosti a láske. Sv. Izidor, pustovník, potešil vraj opáta Mojžiša skúšaného nečistou myšlienkou tak, že mu ukázal zo strechy celé vojsko zlých duchov, ktorí útočia na mníchov, ale aj proti nim postavený šík anjelov, ktorí ich šípy odrážajú. Anjel strážny vidí v Bohu pravdu člo­veka skutočnejšie ako v ňom samom, lebo Boh ho stvoril, keď zamýšľal túto pravdu. V „tvári nebeského Otca" číta anjel túto tvorivú pravdu a osvietený jeho láskou vidí, ako je ohrozená sla­bosťou človeka.

Náš anjel nás chráni nielen pred nebezpe­čenstvami, ktoré prichádzajú zvonka, ale aj pred tými, ktoré prichádzajú od nás sa­mých. Hlasom svedomia, vo varovaniach srdca, skrze slová našich priateľov, túži nás ochrániť pred neposlušnosťou, ne­poctivosťou, lenivosťou či nemiernosťou. Podľa Origena nás anjel strážny učí Božej múdrosti - dívať sa na svet a okolnosti života Božími očami. Veď čo v nás vidia Boží anjeli, že nám tak oddane pomá­hajú? Predovšetkým Boží obraz. Túto podobu znova a znova nepredstaviteľ­ným spôsobom obdivujú, hoci je v nás prikrytá hriechom. Vidia v nás dedičov kráľovstva pozvaných k večnému prebý­vaniu v Božej blízkosti, milované deti Božie vykúpené drahou krvou Baránka. Zároveň nás však učia dívať sa na blíž­neho tak ako na samotného Krista. Učia nás spájať úplnú a bezvýhradnú lásku k Bohu so starosťami o naše okolie. Človečenstvo Spasiteľa nás tak neodvá­dza od jeho božstva, ale naopak, pri­bližuje nám ho. Tak aj ľudia, na ktorých

sa pozeráme ako na údy spojené s hlavou, Kristom, ako na ratolesti naštepené na kmeň, nemôžu nás odvá­dzať od Boha. Jednorodený Syn Otca neprišiel k nám, aby sa dal obslu­hovať, ale aby on slúžil a dal svoj ži­vot za mnohých, (pórov. Mt 20, 28) Všetci sme údmi Kristovho tajom­ného tela. Anjeli spolu s nami slúžia Kristovi, Kráľovi, ktorý je stredobo­dom, v ktorom bo­lo stvorené všetko na nebi i na zemi, viditeľné i nevidi­teľné. Cirkev nám vraví: nie si sám. Tvoje ja je v rukách

niekoho, ktorý ťa vidí a vidí Boha, hľadí na jeho tvár a v jeho svetle na teba. A keď sa nám vraví, že sa o nás starajú mocné bytosti, že neputujú nikde hore ako Olympania, dívajúc sa na nás ľahostajne v našich súženiach, ale sú k nám obrátení s milujúcou starostlivosťou, potom je to plné útechy a krásy. Neponechávajme náuku o anjeloch ľuďom sentimentálnym a estétom. Je daná veriacemu a ten ju má v živote uplatňovať.

• Ladislav Németh

Použitá literatúra:

Romano Guardini: Andélé, Kostelní Vydfí 1998; Tomáš Špidlík: Prameny svetla, Rím 1981; A. H. Mateje: Viem, komu som uveril, Rím 1987; Alexander Strižev: Pravo­slávna ikona, kánon a štýl, Moskva 1998; Billy Graham: Anjeli - tajomní Boží služobníci, Medzinárodná biblická spoločnosť 1996; Rodewyk: Anjeli nás strážia, Szent Gellért Egyházi Kiadó, Szeged 1991